Dlho som rozmýšľal ako mám začať tento blog. Dlhé časy som nemal ani motiváciu písať na blog.sme hoci som bol zaregistrovaným používateľom. Až prišla gorila z pralesa, ale o nej sme už veľa počuli asi ako o ťažbe dreva v Tatrách. Keď som stál v piatok 3. februára na námestí v Poprade tak vo mne sa opätovne vzbudila myšlienka písať svoje myšlienky, ale hlavne zdielať ich s ostatnými ľuďmi. Myšlienku som hneď aj po príchode domov zrealizoval a bol som milo prekvapený aj návštevnosťou predošlého článku. Tá séria protestov, ale hlavne ten jeden v Poprade sa stal pre mňa veľmi očarujúcim a prekvapivým lebo do posial som nemal možnosť byť súčasťou takého davu, ktorý sa spojil pre jedinú vec, pre zmenu, pre lepšie nás všetkých. Nikdy pred tým som nestal v dave a neskandoval, nevyjadril svoj postoj k nejakej téme tak masívnou formou. Nikdy pred tým som nestal v -16 a neskákal na heslá napr. Kto neskáče je Gorila hop hop hop...
Ten zážitok vo mne vzbudil spiaceho človeka, ukrytého niekde tam vnútri a dal mu možnosť sa slobodne vyjadriť. Ten stav keď spolu s vami kričia rôzne heslá aj 1200 ľudí je veľmi výnimočný a zriedkavý o to viac si treba vážiť to, že niekto nabral odvahu zorganizovať tak masívne vyjadrenie nesúhlasu proti systému, ktorý bol nastavení zle od začiatku koncov.
Veľmi ma prekvapilo aj to aká pasívna je reakcia politikov, ale nielen tých vrcholových na tieto protesty a priame obvinenia na ich osoby alebo skupiny. Táto pasívnosť je podľa mňa len ďalším dôkazom ako nás majú na háku politici a strany. Považujú nás, občanov sprepačením za hovno, ako sme sa mohli dočítať v prepise Gorily. Skoro všetci politici nás celé tie roky považovali iba za ovečky na volebné hlasy, platiteľov daní a odvodov. No bolo by nespravodlivé keby sme všetkých hádzali do jedného vreca lebo určite sa nájdu aj takí, ktorí stúpili do politiky s tím, že chcú pomôcť občanom, ale tých je minimum, nie kvôli nim pochodujú tisíce ľudí po celom Slovensku za domáhanie pravdy a zodpovednosti v tomto štáte kde stále existujú zlé návrhy a žiadne riešenia.
Musím vyjadriť presvedčenie, že cieľ týchto protestov je čisto apolitický a nemá slúžiť nikomu na predvolebnú kampaň. Aspoň z môjho pohľadu protest v Poprade taký bol. Celý protest sa vydaril či po organizačnej stránke alebo úrovne prejavom ľudí a ich správania.
Ale musím tiež na druhej strane skonštatovať, že protest alebo respektívne dianie po oficiálnom ukončení protestu nebolo stotožnené s mojimi predstavami o proteste ako takom, ktorý ma zmeniť alebo aspoň pomôcť zmeniť tento systém. Účasť v Bratislave bolo nad mieru slušná, tiež dianie , ale treba si uvedomiť a to patrí hlavne pánom, ktorí sa pokúšali dostať do Národnej rady a hádzali po policajtoch kamene, dlažobné kocky, pričom Polícia si plnila len svoje úlohy a musím povedať bola veľmi ústretová voči protestantom samotným.
Dúfam, že tieto protesty na námestiach miest po celom Slovensku je jedným zo základných kameňov pre zmenu na začatie novej éry Slovenska, čistej éry bez korupcie lebo verím, že sa to bez nej dá a bez zastrašovania ľudí a to je jedno či sa jedná o politikoch, novinároch alebo obyčajného človeka. Tiež výtržnosti a hrubá sila nič nevyriešia skôr dajú zámienku na vyvolanie nedôvery voči protestu Gorila. Už dosť bolo politikov, ktorí myslia len na seba a nie na tých, ktorých ich volili. Viem, že sa to ľahšie rozpráva ako robí, ale keď sa o to nepokúsime nebudeme vedieť či máme nádej niečo zmeniť.